pondelok 29. januára 2007

Zvonček z pedigu II.

Začiatok pletenia zvončeka je rovnaký ako v predchádzajúcom prípade . Zoberieme 8 prútov v dľžke cca 40 až 50 centimetrov a pomocou podložky ich pripevníme na formu.



Pripravíme si jeden dlhší prút a rozdelíme ho na dve nie úplne rovnaké časti. Zhyb upravíme ako keby sme chceli prút žmýkať do oboch strán. Tám ho v mieste ohybu zmäkčíme a zabránime zlomeniu


(Po kliknutí na fotku je v detaile vidieť zakrútenie prútu)








Prút zohneme a pripevníme na prvú dvojicu osnov podľa obrázka










Prút pretočíme a založíme za ďalšiu dvojicu osnov.







Pletieme vlastne opletok dvoma pozdľž celej formy

Pri nastavovaní dalšieho prútu je výhodné, ak oba konce nekončia na jednom mieste. Práve preto je dobré, keď na začiatku prút rozdelíme na nerovnaké časti.






Po ukončení pletenia tela zvončeka konce upravíme zatĺkaním a spravíme uzávierku.


Okrem spôsobu popísaného v predchdzajúcom článku (točená zavierka), je možné na ukončenie osnovy použiť doslova čokoľvek. Napríklad aj takúto madeirovú uzávierku.


Zvonček chytíme do ruky podľa obrázka. Zoberieme dvojicu osnov a smerom doprava ju prepletáme za prvú, pred druhú, za tretiu dvojicu osnov von.






Postup opakujeme s každou daľšou dvojicou osnov s pomôckou:
ZA, PRED, ZA von dookola, kým sa "neminú" všetky osnovy.










Nakoniec všetky osnovy povyrovnávame a konce prestrčíme dnu, kde ich odstrihneme.








Úplne dokončenie (srdiečko zvončeka) je popísané v predchádzajúcom príspevku

Zvonček z pedigu I.

Jednoduchý návod na výrobu pedigového zvončeka

Potrebujeme:
rozkladaciu formu na zvonček (tu veľkosť 4,5 cm)
pedig (priemer 1,5 mm)
nožnice
drevená gulička (12 mm)
farebná mašľa
misku s vodou.


Pripravíme si 8 kúskov pedigu (osnovu) v dlžke cca 50 cm a 2 až 3 dlhé "prúty".
Aspon na 15 minút ich namočíme do misky s vodou.


8 osnov založíme na rozobratý zvonček podľa obrázka.




Osnovy chytíme pomocou podložky a matice








Zoberieme jeden dlhý prút a začneme opletať tak, že prút vedieme ponad dve osnovy, popod jednu osnovu. Tento postup stále opakujeme.




Po dokončení tela zvončeka opletací prút pomocou šidla zasunieme k najbližšej osnove. Formu vyberieme






Pred vypracovaním uzávierky zvonček opäť dôkladne namočíme. Uzávierku môžeme použiť ľubovoľnú. Napríklad každú dvojicu prútov ohneme za vedľajšiu dvojicu vpravo smerom von a dole.



Posledné osnovy vpletieme do prvého vytvoreného oblúčika








Teraz môžeme voľné konce osnov prepliesť napríklad cez najbližšiu "medzierku" dovnútra zvončeka a odstrihnúť.
Alebo môžeme pokračovať v uzávierke. Teraz ohneme osnovy za susedné smerom dohora.




Na záver osnovy prevlečieme dovnútra a odstrihneme.




Na uchytenie zvončeka si pripravíme prút dlhý cca 50 cm, prehneme v polovici a zvnútra navlečieme pomedzi osnovy na vrchu zvončeka








Tam vytvoríme z pedigu koliesko, presahujúce konce prevlečieme naspäť do vnútra zvončeka. Zakrútime ich a na koniec navlečieme drevenu guličku.






Na záver zvonček ozdobíme napríklad mašľou.

Nová knižka o pleteni z pedigu


Trojica českých autoriek Blanka Svobodová, Lucie Uhlíková a Zdena Charvátová napísala daľšiu výbornú knihu.

Pomocou nej si môžete zhotoviť ďalšie zaujímavé výrobky. Kniha je opäť orientovaná projektovo. To znamená, že ku každému návodu sú doplnené názorné fotogratie.

V knihe nájdete napríklad aj retiazkovú väzbu, závierku gretchen. Podľa návodu si môžete zhotoviť ďalšie zvieratká (Ježko - nafúkanec, vták Krák, baranček), nápadité krabičky, ale aj prestieranie na stôl.

Jediné, čo nie celkom chápem je to, že táto knižka je zaradená v edícii Malá detská dílna. Myslím ale, že toto nie je podstatné :)

Pletenie košíkov v dostupnej literatúre

Ak chce niekto začať pliesť košíky, najjednoduchšie by bolo vybrať si nejaký kurz.
Kde ale taký kurz hľadať? Veru ťažká úloha.

Iná cesta je pozrieť sa po nejakej odbornej literatúre.

S radosťou konštatujem, že na knižnom trhu je kníh o pletení hlavne z pedigu dostatok.
Prečítala som ich veľa a tak si dovolím napísať svoj vlastný názor na tie, ktoré sa dajú bežne kúpiť.

Za najlepšiu pre začiatočníka, ktorý ma o pletenie trošku hlbší záujem, považujem knihu Gabriely Markovej Košíkářství .

Sú v nej jasne a zrozumiteľme popísané a nakreslené základné postupy, ktoré sú potrebné na úspešné upletenie vlastného košíka.

Najdete v nej mnoho spôsobov vyroby dna, veľa druhov väzieb a hlavne rozkleslene, popísané a aj fotografované závierky.

Dokonca v nej nájdte aj také drobnosti ako zhotovenie rukojetí, úchytok, zámkov na víku. Vrelo odporúčam do každej košikárskej knižnice.

Ďalšia kniha od rovnakej autorky Pletení Košíku je orientovaná viac projektovo.
Teórie je o trochu menej, kresby sa už nevyskytujú. Návody sú na názorných fotografiach, prípadne slovne popísané.

V knihe sa nachádzajú návody na viaceré veľmi zaujímavé košíky.

Veľmi inšpirujúca je kapitola Design. Autorka v nej predstavila viac ako 20 nádherných košíkov. Tieto sú už bez návodu. O to zaujímavejšie chvíľky strávite pri pokusoch napodniť výsledný vzhľad výrobku:)


Medzi najnovšie prírastky košíkarskej literatúry patria dve útle dielka trojice autoriek Blanka Svobodová, Lucie Uhlíková a Zdena Charvátová, ktoré vytvorili združenie Magráta.


Knižky sú tzv. projektovo orientované. V každej nájdete perfektný fotopostup na zhotovenie niekoľkých zaujímavých výrobkov. S ich pomocou si vyrobíte nielen jednoduché tácky a košíky, ale trúfnete si aj na ozdobnú rybu, opletiete fľašu či zhotovíte tienidlo na lampu. Môžete si vyrobiť originálne vianočné ozdoby, nábytok pre bábiky, zaujímavé obaly na kvetináče.
Pri listovaní iste prídete aj na mnohé vlastné nápady.

Len tak trochu nechápem, prečo to všetko nie je v jednej knihe, ale vznikli knihy dve. Ale aj tak musím povedať, že knihy sú veľmi zaujímavé s kvalitnými fotografiami.
A košíkarkám, ktoré už aspoň jeden, dva koše uplietli budú výbornou inšpiráciou.

Na záver som si nechala poslednú knižku Gabriely Markovej
Pletení košíku z plochých materiálu

Ako je pre autorku typické, v knižke teoreticky rozpracovala pletenie z rôznych druhov plochých materiálov. Listovanie v nej mi pripomenulo školské časy, keď sme pravidelne vyrábali z výkresu maličké košíky z 3x3 štvorcov, aby sme mali čo podarovať mamám na MDŽ :)))
Ale vážne, v knižke sú nádherné koše, fantastické páskové tašky.

Výborná inšpirácia pre skúsených i tých, ktorí majú radi výzvy.

A na záver, všetky popísané knihy môžete kúpiť v dobrých kníhkupectvách.
Prípadne i : tu v oddelení Literatúra . Samozrejme aj s vhodným materálom na tvorenie .

Koše v minulosti



Pletenie košíkov bola v minulosti typicky zimná činnosť.
Venovali sa jej najmä muži, pretože to nebola ľahká činnosť.
Príprava prútia (lúpanie, parenie, štiepanie) a jeho ohýbanie bolo značne fyzicky náročné.

Na pletenie sa používal rôzny materiál. Veľmi časté bolo vrbové prútie, ktoré sa na tento účel aj pestovalo.

Pre niektoré oblasti boli typické tzv. lubové koše. Luby sa štiepali nožíkom, prípadne špeciálnym strojom najčastejšie z liesky, vŕby rakyty, dubu, javora či klena. Ja si dokonca pamätám košíky pletené z drôtu. Podľa spomínania mojej mamy boli tieto koše veľmi dobré, keď sa v potoku umývali zemiaky.

Koše sa plietli aj z orobínca, koreňov niektorých stromov, napríklad borovice, jedle smreku či agátu.
Veľmi rozšírené boli aj koše pletené zo slamy, najmä ražnej.

Na každej dedine dal nájsť človek, ktorý vedel pliesť košíky. Preto aj košíky z rôznych oblastí Slovenska majú rôzny tvar, aj keď základ je rovnaký.

Koše slúžili hlavne ako pomôcky pri práci okolo hospodárstva. Preto boli hlavne účelné. Používali sa napríklad na kŕmenie hydiny, dobytka, na zber úrody, lesných plodov, vajíčiek. Prípadne na prenášanie bremien.


Známe sú aj obradné košíky, ktoré sa používali napríklad na Veľkú noc na posvätenie darov.
V pletených košoch sa v minulosti dokonca prenášali aj babätká.


Niekoľko odkazov zo slovenského internetu na výrobu rôznych druhov košov:
Ošatka zo slamy pletená špirálovou technikou
Ošatka pletená z košikárskej vrby
Slepačí košík pletený z košikárskej vrby
Košík pletený francúzskou technikou
Niekoľko návodov na výrobu košíkov a rohoží

Ďakujem neznámemu kosikarovi, ktorý ma upozornil na zaujímavé odkazy.

sobota 27. januára 2007

Ako začať, alebo existuje vhodná a dostupná kniha o pletení košíkov?


Chcete si upliesť nejaký košík? Láka vás možnosť, že obdarujete celú rodinu vlastnoručne zhotovenými darčekami? Prípadne si doplnky v domácnosti doladíte presne podľa svojho vkusu? Výborný nápad.


Na začiatok je asi najlepšie vyhľadať nejaký kurz. Skúsený lektor poradí, ukáže. Výsledkom príjemne stráveného dňa býva obyčajne nejaký podnos, miska prípadne košík.

Čo však po návrate domov?

Niečo si človek zapamätá, a ak si prípadne robil poznámky, fotky, vyrobiť veľmi podobný košík nie je väčší problém.

Ak ale chcete vyskúšať aj iné možnosti, ktoré pedig dáva, je vhodné rozhliadnuť sa po nejakej literatúre.
V kníhkupectvách sa bežne dá kúpiť niekoľko veľmi dobrých kníh.
Odporúčam knihy Gabriely Markovej .

Na začiatok je najvhodnejšie knižka Košíkarstvo Obsahuje veľa nákresov, fotografií a s troškou skúseností si podľa nej určite nejaký košík vyrobíte.
Knižka s mnohými krásnymi košíkmi, možno trochu ťažšími postupmi je Pletenie košíkov . Je veľmi inšpiratívna, len už treba isté základy mať za sebou.
Pre pokročilých, prípadne experimentátorov je určené Pletieme z plochých materialov

sobota 20. januára 2007

Takto farbím pedig ja

V prvom rade si vyberiem starý hrniec. Potom si rozmotám balík pedigu a začnem to zmotavat po takych 3-4 prútoch do voľného kruhu, aby sa zmestil do hrnca. Nie veľmi silno to zviažem bavlnenou niťou. Naozaj je dôležité nezviazať pedig príliš silno, aby sa farba mohla dostať všade. V opačnom prípade bude výsledok melírovaný pedig, ktorý je samozrejme tiež veľmi zaujímavý.

Do hrnca dám variť vodu - od oka, tak 6-8 litrov. Dám tam asi 200 g soli - pätinu vrecka.
Do iného hrnca dám variť asi pol litra vody a do 7 dcl pohara vysypem Dúhu - textilnú farbu. Zalejem vriacou vodou, rozmiešam a celé to vlejem do vriacej vody vo väčšom hrnci.
Pridám tam aj pripravené zvitky pedigu a na rozdiel od ostatných to nechávam na minimálnom plameni aspon pol hodinu. Potom vypnem a nechávam vychladnúť. Pedig je ľahký a tak ho v tom "náleve" ešte aj otáčam. Celková dĺžka farbenia záleží od intenzity farby, ktorú chcem dosiahnuť.
Ked sa mi javí, že je hotovo (40 minút, aj viac), tak nad vaňou vyberiem zafarbené zvitky, zevesim ich na tyč (metlu) a vysprchujem vlažnou vodou, pokiaľ odteká zafarbená voda. Potom necham uschnúť a je hotovo.
Takto zafarbený pedig pred vlastnou prácou už veľmi nemáčam. Len zľahka a krátko. Predsa len Dúha je Dúha a stále trošku farbí.

Je to celkom babračka, lebo také dve, tri farby ti zaberu kľudne aj celý deň.

Okrem najľahšie dostupnej farby značky Dúha možno použiť aj farbu značky Iberia. Pravdepodobne aj inú, určenú na textilnú batiku.

Čo je to pedig



Pedig je prírodný materiál, ktorý patrí spolu s vŕbou k najpoužívanejším surovinám na pletenie košíkov. Vyrába sa z lodýh popínavej palmy Calamus rotang.
Vrchá ostnatá kôra sa z lodyhy dlhej až niekoľko desiatok metrov zlúpe a porézne jadro sa pretiahne raznicami. Vďaka tomu majú pedigové prúty rovnomernú hrúbku po celej svojej dlžke, čo priaznivo ovplyvňuje prácu s nimi. Výhodou je aj dĺžka jednotlivých prutov, ktorá v balíkoch dosahuje až 4 metre.

Pred pletením je potrebné pedig namáčať vo vode. Podľa hrúbky je doba namáčania približne od 20 minút vyššie. O tom, či je prút dostatočne vlhký sa najlepšie presvedčíme tak, že ho ohneme v prstoch. Ak sa neláme, je pripravený na prácu.
Vďaka svojej pórovitosti sa pedig dá veľmi dobre farbiť. Farbiť možno jednotlivé prúty aj hotový výrobok.

Ak sa rozhodneme hotový výrobok nalakovať, najvhodnejšie sú samozrejme laky na drevo. Nanášame radšej viac tenších vrstiev, ideálny je lak v spreji.
Pokiaľ je vrstva laku príliš silná, výrobok sa môže stať krehkým.