Stretnutia sa pravidelne konajú v kultúrnom dome v Rudníku. Taký starší kultúrny dom, so sálou, z ktorej na mňa dýchol duch starých (socialistických) čias. Neosobné.
A tento rok sa stal zázrak. Sála kultúrneho domu prešla obrovskou zmenou. Zmenou, ktorá z nej urobila nevšedné miesto, hodné obdivu. Neviem, kto je autorom myšlienky. Ale výsledok je naozaj úchvatný.
Dušou celého projektu je pán Zeman - citujem z jeho internetovej stránky http://www.kosikar.eu/ : "Poctivý remeselník s úctou k tradícii, hrdý na svoj koníček, svoje kopanice a predovšetkým svoju rodinu."
Ďalej na diele spolupracovali: Zdenka
Zemanová, Zuzanka Nikodémová, Peter Beňo, Štefan Oslej, Marek Augustín,
Ľubomír Hajtún a Bc Jaroslav Ferianec.


Prameň vrbových prútov ako zdroj košikárstva







A ešte si dovolím doplniť slová pána Zemana: " Denne sme robili 12-13 hodín, spotrebovali sme 720 kg prútov, robili sme vo veľkej pohode a s chuťou, až nám bolo ľúto, že sme to dohotovili. Okrem praktickej funkcie - zlepšiť akustiku sály, ukázať záujemcom rôzne typy výpletov, rôzne druhy vŕb a použitie kombinácie lúpaného a nelúpaného prútia je estetický dojem výrazný a pri zmene miesta pohľadu sa výrazne mení nálada pozorovatela.
Čo je však najdôležitejšie - podarilo sa nám vytvoriť dôstojný pamätník pre uchovanie prác košikárov, vyjadriť hlavnú tému projektu "Zachovanie tradičného remesle košikárstva", poukázať na ďalšiu funkciu použitia prútov pre súčasnosť a tým sa celá sála stáva našim spoločným "chrámom" pre radostné stretnutie. "