Pedig na Slovensku

Pedig sa niekoľko rokov udomácňuje aj na slovensku. Prvé kurzy Pletenia z pedigu sme usporiadali už v roku 2006.
Našťastie, na internete sa dá najsť skoro všetko a tak som našla aj článok, kde sa spomína naše prvé oboznamovanie sa s pedigom v Ivanke pri Dunaji 22. 4. 2006
A tiež spomienku na nedeľné dopoludnie strávené v Materskom centre Včielka v Považskej Bystrici

Odvtedy je aj na Slovensku kurzov oveľa viac. Pletie sa v školách, v Centách voľného času, v Domovoch dôchodcov, Kultúrnych strediskách. Verím, že každý záujemca si vie nájsť to, čo potrebuje a čo mu bude vyhovovať.

Pedig sa už dá vidieť v televízii, môžeme o ňom nájsť aj články v tlači, počuť o ňom aj z rozhlasu.


Viem, že o pedigu sa hovorí aj v tomto časopise , aj keď nepriamo.

Ďalšia košikárka, nadšenec aj pedigu, hovorí o svojej záľube v tomto článku

(pokiaľ narazím na ďaľšie zaujímavé články, samozrejme budem tento článok dopĺňať)

Zbytky, zbytky, zbytky... z pedigu I.

Iste to poznáte - čím dlhšie pletiete, tým viac zvyškov sa doma hromadí. Veď raz... Ano, máme plány, čo so zvyškami urobíme. Priznám sa, u mňa to občas skončí tak, že všetky "strihance" vyhodím.

Postupne skúsim ukázať niekoľko nápadov, čo so zvyškami.

Začíname netradične - Osviežovač vzduchu.


Nedávno som sa v jednom obchodnom dome stretla s fľaštičkou, z ktorej trčali paličky. v prvom momente ma napadli špajdlíky - ale po pravde, netušila som, na čo slúžia.
Až som pri surfovaní natrafila na stránku, kde som pochopila, že paličky nie sú špajdlíky, ale kúsky pedigu. Ano, vlastne to je jasné. Pedig je veľmi dobre nasiakavy, takže vôna z uzavretej fľaštičky sa šíri postupne, nie je prenikavá, ale stála a jemná.



Čo potrebujeme:
Pohár, fľašku s uzáverom
voňavý olej, prípadne silica
rovné kúsky pedigu, dlžka podľa potreby - cca 20 cm, 5-7 kúskov.
vŕtačka s vŕtakom primeraného rozmeru (tu 3 mm)






Vyberáme podľa možnosti rovné kúsky pedigu. Ak také nemáme, môžeme ich vyrovnať - napríklad ako na priloženom obrázku. Mokrý pedig bol prilepený k rovnej doske (kuchynskej linke) a zaťažený.






Do vrchnáka vybratej fľašky vyvŕtame potrebný počet otvorov. Robíme to hlavne preto, aby sa vôňa nešírila veľmi intenzívne, ale len postupne.






Do fľašky nalejeme zvolený voňavý olej, prípadne silicu. Fľašku uzavrieme a cez dierky vložíme do fľaše kúsky pedigu tak, aby boli ponorené do zvolenej silice.. Pedig bude do seba tekutinu nasávať a postupne uvoľňovať vôňu. Ak je táto veľmi výrazná, môžeme niektoré kúsky povytiahnuť, aby neboli v tekutine ponorené.

Celkové dotvorenie "osviežovača" je na každom - niekomu sa bude páčiť strohá jednoduchosť, niekto si môže "paličky" ozdobiť drevenými korálkami. Niekto si ozdobí aj fľašku.


Nám momentálne prvá fľaška s citrónovou silicou spríjemňuje chvíle, strávené na WC :) . Podobnú chystáme aj do kúpeľne a možno aj na chodbu.

Ešte poznámka - ak chcete pozrieť na webe, zadajte do vyhľadávača slovné spojenie "rattan reed diffuser" a inšpirujte sa aj tam.

Kari Lonning

Možno ste sa už aj vy stretli pri surfovaní po internete s podivne ostnatými košmi.

(zdroj Az Art a dama.cz )

alebo takýmito košmi (zdroj Az Art )


prípadne aj tieto koše (zdroj dama.cz ) majú niečo spoločné.



Vzorom pre tieto košíky je práca umeleckej košikárky Kari Lonning. Košom a košíkom sa venuje od roku 1975. Jej práce sú inšpirované hlavne prírodou okolo nej. Na prácu používa hlavne pedig, ktorý si sama vlastnoručne farbí textilnými farbami. V jej tvorbe nájdeme aj stopu keramickú aj textilnú, práce sú zaujímavé aj po grafickej stránke.
Intenzívne sa venuje aj záhradke. Je plná nádherných kvetov, verím, že aj tam nachádza veľa inšpirácie pre svoju tvorbu..

Pre jej košikárske umenie sú typické hlavne vlasaté koše tzv. "Hairy technique" ( obrázky použité zo stránky www.karilonning.com )


a dvojstené koše -"Double - walls" (obrázky použité zo stránky www.karilonning.com )


Pletie aj nástenné koše a koše - sochy. Jej práce majú svoje miesto v mnohých múzeách, galériach a inštitúciach nielen na území Spojených štátov. Pravidelne sa zúčastňuje umeleckých výstav (napríklad tu: www.karilonning.com )
Je autorkou knihy The Art of Basketry (napríklad tu môžete kúpiť )
V knihe sú návody na koše (ale nečakajte žiadne jasné fotopostupy :) ), inšpirácie nielen jej vlastné, ale i od ďalších košikárov - umelcov.

Kari Lonning sa dá na internete nájsť na viacerých stránkach
oficiálna stranka
blog , kde ak budete pozorne čítať, nájdete aj postupy, ako vznikajú jej koše, čím sa inšpiruje, ako vzniká návrh, skica, výber farieb až po hotové dielo
FB stránka - , kde môžete s kari priamo diskutovať, kde uverejňuje svoje práce, pridáva dokonca fotopostupy, z ktorých môžete mnohé vyčítať.

Mne osobne sa veľmi páči napríklad táto fotografia (obrázky použité z
FB stránky )- je na nej nádherne vidieť, ako Kari cíti farbu, tvar. Ako sa dokáže inšpirovať tam, kde ostatní nič nevšedné nevidia

Zaujímavé stránky

Sledujte spolu so mnou zaujímavé stránky o košíkoch a košikároch z celého sveta.

pedig.sk

V mojom výbere sa objavujú koše použiteľné aj umelecké.
Na ich tvorbu sú použité rôzne materialy od tradičných po nevšedné, moderné.
Niektoré stránky sú mimoriadne inšpiratívné, iné sú hlavne na pozeranie :)

Koše z potuliek - Budapešť

Cez leto sme sa zatúlali aj do Budapešti. Cieľ našej cesty bolo síce Tropikárium, ale zastavili sme sa na krátku chvíľu aj na Hradnom vrchu v časti Buda. Na samom vrchu boli rozložení remeselníci s ukážkami svojej práce.

Vo viacerých stánkoch predvádzali hlavne ženy pletenie zo slamy, rákosu. Plietlo sa na formách, slama i v ruke. A zo štiepaného rákosu sa na krosnách robili drobné koberčeky. Veľmi obdivované boli najmä tašky a košíky. Ako stvorené na nákup zeleniny na trhu.

Na jednom mieste bola aj niekoľko košíkov pletených z vrby. Objavili sa aj opletané fľaše zo štiepaného prútia.

Najviac pozornosti však vzbudilo bábkové divadlo vyrobené z vŕbového prútia . Okrem samotného divadla boli upletené z prútia aj korpusy jednotlivých bábok.


Na záver malá pohľadnica z letnej Budapešti

Tuškovník z pedigu - oplet jedným prútom

Jednoduchý obal na ceruzy z pedigu

Pripravíme si:

pevné dno vhodného rozmeru (napríklad 11 cm) z MDF dosky, preglejky ...,

pedig 2,25 a z neho osnovy dĺžky cca 35-40 cm, počet podľa počtu dierok v dne,

niekoľko dlhých prútov z pedigu,

nádobu s vodou, uterák na kolená, záhradné nožnice nožnice, meter, šidlo alebo tenká ihlica na pletenie.

Voľné prúty aj s osnova.mi namočíme do vody. Po cca 20 minútach osnovy vyberieme z vody a nastrkáme do pevného dna podľa obr.: 1. Na spodnej strane dna presahujú asi 5 cm.

Osnovy zaistíme upletením „venčeka“. Začneme ľubovoľnou osnovou, ktorú opatrne zohneme a prepletieme popred druhú a poza tretiu osnovu – vlastne koniec prvej osnovy sa zozadu oprie o tretiu osnovu v poradí (obr.:2.,3.)

Tento postup („pred jednou, za jednu“) opakujeme postupne zo všetkými osnovami.(obr.4)

Pri poslednej osnove postupujeme rovnako. Pomôžeme si tak, že prvú osnovu máličko vytiahneme (obr.:4.,5.) a tým si urobíme miesto pre zasunutie poslednej osnovy. Nakoniec sa okolo celého dna vytvorí venček (obr. 6.), vďaka ktorému osnovy pevne držia na svojom mieste.

Na vlastnú prácu použijeme oplet jedným prútom „pred dve, za jednu“, tzv. japonská väzba jedným prútom (obr. 7.,8.). (Tento oplet môžeme použiť v prípade, keď počet je osnov nedeliteľný troma, v opačnom prípade by oplet neviazal a práca by sa rozpadla. .)

Pokračujeme až do požadovanej výšky hotovej práce stále rovnako, t.j. Pred dve, za jednu. Pri nadpájaní nového opletacieho prútu postupujeme tak, že koniec starého a začiatok nového skrížime tak, aby sa opierali o susedné osnovy (obr. 9).

Počas práce sa snažíme osnovy udržiavať vo vzpriamenom stave – má to vplyv na súmernosť a stabilitu konečného diela.

Po dosiahnutí zvolenej výšky prácu ukončíme jednoducho tak, že prút, ktorým sme plietli ohneme pri poslednej osnove, zastrihneme na dĺžku asi 1,5 cm a zasunieme pomocou šidla k tejto osnove (obr. 10)

Teraz prácu, hlavne jej vrchnú časť, opäť namočíme na niekoľko minút do vody. Budeme robiť uzávierku a tam je dôležité, aby boli prúty ohybné a dalo sa s nimi ľahko pracovať.

Spôsobov ukončenia je veľmi veľa. Pri výrobkoch, ktoré nebudú namáhané stačí urobiť podobný venček, akým sme istili osnovy zo spodnej časti pevného dna.

Ukážeme jeden zo základných spôsobov ukončenia, vhodných pre pedig, v dvoch krokoch

1. krok

Prúty osnovy ohýbame smerom dole poza najbližší prút zprava (obr.11).

Toto postupne opakujeme zo všetkými osnovami. Pri poslednom si pomôžeme tým, že prvý oblúčik trochu povytiahneme (obr.12) a tým si pripravíme miesto pre ostávajúcu osnovu..

Teraz nám všetky osnovné prúty trčia smerom dole a von.

2. krok

Zoberieme osnovu a prehneme ju poza jednu a cez medzierku smerom dovnútra (obr.13.,14.). V tejto fáze musí byť pedig dostatočne mokrý, preto, ak treba, radšej prácu na pár minút ponoríme do vody.

Dobrá kontrola, či robíme všetko tak, ako má byť je pohľad do vnútra výrobku. Z každej medzery medzi dvoma osnovami by mal trčať jeden prút.

Prácu necháme usušiť a na záver vo vnútri odstrihneme všetky prebytočné osnovy.

Zaujalo ma I.

Pri dovolenkových potulkách v zahraničí ma zaujalo niekoľko kúskov, ktoré majú vzťah ku košíkom, pleteniu, ratanu, vŕbe a inému podobnému materiálu.

Začíname v Poľsku, konkrétne v Krakove, poľskom kráľovskom meste


Na obrovskom Hlavnom námestí, ktoré dodnes slúži nielen ako miesto obchodu ale i zábavy sa zrazu objavila pani v dobovom oblečení s nádherným starodávnym kočiarom.Ľudia sa pri nej radi zastavovali a fotografovali.



Mňa samozrejme najviac zaujal povoz, preto som sa pokúsila zaznamenať pár detailov.


Na tomto obrázku je vidieť, že kostru tvorí kovová konštrukcia, na ktorú je pripevnených veľa druhov výpletu. Pozornosť si zaslúži dômyselná konštrukcia posuvnej strechy a aj jej ukončenie, ktoré pravdepodobne slúžilo aj na uľahčenie prenášania.




Na ďalšom obrázku vidieť, že kočiar mal aj okienka, aby sa dieťa mohlo pozerať aj do strán. Aj keď neviem, či z korbičky dovrchu naplnenej perinami malo šancu vidieť niečo iné ako oblohu :)