utorok 4. novembra 2008

Ako začať s pedigom?

Jednoducho. Treba sa rozhodnúť, že naozaj chceme :)

Pokiaľ sa rozhodnete, že pedig vyskúšate sami doma, bez absolvovania kurzu, tak prosím prečítajte si niekoľko mojich postrehov. Verím, že Vám pomôžu pri rozhodovaní.

K dispozícii je veľa priemerov pedigu. Moja skúsenosť hovorí, že na začiatok je ideálny rozmer 2,25 mm. Tento rozmer je príjemne poddajný a zároveň výrobok z neho je dostatočne pevný. Takže ak chcete pletenie iba vyskúšať, zaobstarajte si tento materiál.
Pokiaľ váš výrobok nie je až tak rozmerný, prípadne chcete pliesť košíky s deťmi, tak potom vyskúšajte rozmer 2 mm.

Ak ste však už niekedy plietli napríklad z vŕby, potom Vám odporúčam rozmer 2,5 mm, ktorý je už trochu pevnejší a aspoň vzdialene pripomína prácu s tuhším materiálom. Tento rozmer je vhodný aj na osnovy, prípadne rozmernejšie práce.
Moje odporúčanie pre rozmer 3 mm sú osnovy napríklad pri pletenom dne, ale aj na väčšie výrobky.

Pletené dno je na košíku iste oveľa krajšie. Ale je nemálo prípadov, keď nám postačuje aj pevné dno. Okrem iného je vhodné aj pre začiatočníka, ktorý skúša svoj prvý výrobok.
K dispozícii sú dná z jednostranne laminovanej HDF dosky, prípadne z preglejky. Záleží na osobných preferenciach. Laminované dno je potiahnuté bielou vrstvou, ktorá je okamžite vhodná na nalepenie servítky (nezabudnite nalakovať).
Pri oboch druhoch je potrebné dávať pozor na styk dna s vodou. Namočenie môže znehodnotiť celú prácu.




Z ponúkaných tvarov sú pre začiatočníkov najvhodnejšie oválne a okrúhle tvary.

Pri hranatých tvaroch je oveľa ťažšie udržať tvar a preto takýto košík je vhodnejšie robiť až s istými skúsenosťami.





A čo je potrebné pre samotnú prácu?
1. záhradnícke nožnice, nožničky na bonsai, prípadne ostré kliešte na delenie materiálu
2. nádoba s vodou, v ktorej máčame osnovy, jednotlivé prúty ale i celú prácu (napríklad pred vypracovaním uzávierky).
3. starší uterák na kolená - pracuje sa s mokrým materiálom a tak je dobré si oblečenie trochu chrániť
4. šidlo, prípadne tenšia ihlica nám pomôže pri zastrkávaní koncov prútov do úpletu
5. rozprašovač vody na kvetiny - nie vždy je potrebné celú prácu namočiť do vody. Mnohokrát stačí len trochu postriekať vodou z rozprašovača a môže sa pokračovať s pletením.

Na záver ešte pár poznámok k namáčaniu materiálu. Pedig je porézny material, vodu nasiakne do seba a potom sa s ním veľmi dobre pracuje. Treba ale dať pozor, aby sa vo vode nemáčal príliš dlho, lebo potom hrozí, že sa znehodnotí. Ideálnym riešením je namáčaný materiál uchovávať počas pletenia v v igelitovom obale. Pred dlhším spracovaním je ale potrebné material vysušiť a neskladovať na svetle a vo vlhku.
Pokiaľ pracujete s farbeným materiálom je bežné, že farba sa trochu uvoľňuje do vody.

A čo sa týka literatúry, k dispozícii je niekoľko titulov. Môj výber je popísaný v predchádzajúcich článkoch.

Zvonček z pedigu III

Iná varianta uzávierky zvončeka



Po dokončení tela zvončeka zasunieme medzi dve osnovy pomocnú osnovu - "prístrčok" kontrastnej farby.

Pri zasúvaní si pomáhame šidlom, prípadne ihlicou. Na obrázku si pomáham ihlicou, je označená čiernou bodkou. Prístrčk
y sú označené zelenou bodkou.






Po pridaní všetkých pomocných osnov pokračujeme jednoduchou točenou závierkou popísanou v článku Zvončeky z pedigu I.
Pri práci treba dať pozor, aby sa osnovy ukladali podľa nami zvoleného plánu, tu je svetlá osnova vždy medzi dvoma červenými osnovami.









Pri práci treba dať pozor, aby sa osnovy ukladali podľa nami zvoleného plánu, tu je svetlá osnova vždy medzi dvoma červenými osnovami.






Dokončený zvonček

pondelok 29. januára 2007

Zvonček z pedigu II.

Začiatok pletenia zvončeka je rovnaký ako v predchádzajúcom prípade . Zoberieme 8 prútov v dľžke cca 40 až 50 centimetrov a pomocou podložky ich pripevníme na formu.



Pripravíme si jeden dlhší prút a rozdelíme ho na dve nie úplne rovnaké časti. Zhyb upravíme ako keby sme chceli prút žmýkať do oboch strán. Tám ho v mieste ohybu zmäkčíme a zabránime zlomeniu


(Po kliknutí na fotku je v detaile vidieť zakrútenie prútu)








Prút zohneme a pripevníme na prvú dvojicu osnov podľa obrázka










Prút pretočíme a založíme za ďalšiu dvojicu osnov.







Pletieme vlastne opletok dvoma pozdľž celej formy

Pri nastavovaní dalšieho prútu je výhodné, ak oba konce nekončia na jednom mieste. Práve preto je dobré, keď na začiatku prút rozdelíme na nerovnaké časti.






Po ukončení pletenia tela zvončeka konce upravíme zatĺkaním a spravíme uzávierku.


Okrem spôsobu popísaného v predchdzajúcom článku (točená zavierka), je možné na ukončenie osnovy použiť doslova čokoľvek. Napríklad aj takúto madeirovú uzávierku.


Zvonček chytíme do ruky podľa obrázka. Zoberieme dvojicu osnov a smerom doprava ju prepletáme za prvú, pred druhú, za tretiu dvojicu osnov von.






Postup opakujeme s každou daľšou dvojicou osnov s pomôckou:
ZA, PRED, ZA von dookola, kým sa "neminú" všetky osnovy.










Nakoniec všetky osnovy povyrovnávame a konce prestrčíme dnu, kde ich odstrihneme.








Úplne dokončenie (srdiečko zvončeka) je popísané v predchádzajúcom príspevku

Zvonček z pedigu I.

Jednoduchý návod na výrobu pedigového zvončeka

Potrebujeme:
rozkladaciu formu na zvonček (tu veľkosť 4,5 cm)
pedig (priemer 1,5 mm)
nožnice
drevená gulička (12 mm)
farebná mašľa
misku s vodou.


Pripravíme si 8 kúskov pedigu (osnovu) v dlžke cca 50 cm a 2 až 3 dlhé "prúty".
Aspon na 15 minút ich namočíme do misky s vodou.


8 osnov založíme na rozobratý zvonček podľa obrázka.




Osnovy chytíme pomocou podložky a matice








Zoberieme jeden dlhý prút a začneme opletať tak, že prút vedieme ponad dve osnovy, popod jednu osnovu. Tento postup stále opakujeme.




Po dokončení tela zvončeka opletací prút pomocou šidla zasunieme k najbližšej osnove. Formu vyberieme






Pred vypracovaním uzávierky zvonček opäť dôkladne namočíme. Uzávierku môžeme použiť ľubovoľnú. Napríklad každú dvojicu prútov ohneme za vedľajšiu dvojicu vpravo smerom von a dole.



Posledné osnovy vpletieme do prvého vytvoreného oblúčika








Teraz môžeme voľné konce osnov prepliesť napríklad cez najbližšiu "medzierku" dovnútra zvončeka a odstrihnúť.
Alebo môžeme pokračovať v uzávierke. Teraz ohneme osnovy za susedné smerom dohora.




Na záver osnovy prevlečieme dovnútra a odstrihneme.




Na uchytenie zvončeka si pripravíme prút dlhý cca 50 cm, prehneme v polovici a zvnútra navlečieme pomedzi osnovy na vrchu zvončeka








Tam vytvoríme z pedigu koliesko, presahujúce konce prevlečieme naspäť do vnútra zvončeka. Zakrútime ich a na koniec navlečieme drevenu guličku.






Na záver zvonček ozdobíme napríklad mašľou.

Nová knižka o pleteni z pedigu


Trojica českých autoriek Blanka Svobodová, Lucie Uhlíková a Zdena Charvátová napísala daľšiu výbornú knihu.

Pomocou nej si môžete zhotoviť ďalšie zaujímavé výrobky. Kniha je opäť orientovaná projektovo. To znamená, že ku každému návodu sú doplnené názorné fotogratie.

V knihe nájdete napríklad aj retiazkovú väzbu, závierku gretchen. Podľa návodu si môžete zhotoviť ďalšie zvieratká (Ježko - nafúkanec, vták Krák, baranček), nápadité krabičky, ale aj prestieranie na stôl.

Jediné, čo nie celkom chápem je to, že táto knižka je zaradená v edícii Malá detská dílna. Myslím ale, že toto nie je podstatné :)

Pletenie košíkov v dostupnej literatúre

Ak chce niekto začať pliesť košíky, najjednoduchšie by bolo vybrať si nejaký kurz.
Kde ale taký kurz hľadať? Veru ťažká úloha.

Iná cesta je pozrieť sa po nejakej odbornej literatúre.

S radosťou konštatujem, že na knižnom trhu je kníh o pletení hlavne z pedigu dostatok.
Prečítala som ich veľa a tak si dovolím napísať svoj vlastný názor na tie, ktoré sa dajú bežne kúpiť.

Za najlepšiu pre začiatočníka, ktorý ma o pletenie trošku hlbší záujem, považujem knihu Gabriely Markovej Košíkářství .

Sú v nej jasne a zrozumiteľme popísané a nakreslené základné postupy, ktoré sú potrebné na úspešné upletenie vlastného košíka.

Najdete v nej mnoho spôsobov vyroby dna, veľa druhov väzieb a hlavne rozkleslene, popísané a aj fotografované závierky.

Dokonca v nej nájdte aj také drobnosti ako zhotovenie rukojetí, úchytok, zámkov na víku. Vrelo odporúčam do každej košikárskej knižnice.

Ďalšia kniha od rovnakej autorky Pletení Košíku je orientovaná viac projektovo.
Teórie je o trochu menej, kresby sa už nevyskytujú. Návody sú na názorných fotografiach, prípadne slovne popísané.

V knihe sa nachádzajú návody na viaceré veľmi zaujímavé košíky.

Veľmi inšpirujúca je kapitola Design. Autorka v nej predstavila viac ako 20 nádherných košíkov. Tieto sú už bez návodu. O to zaujímavejšie chvíľky strávite pri pokusoch napodniť výsledný vzhľad výrobku:)


Medzi najnovšie prírastky košíkarskej literatúry patria dve útle dielka trojice autoriek Blanka Svobodová, Lucie Uhlíková a Zdena Charvátová, ktoré vytvorili združenie Magráta.


Knižky sú tzv. projektovo orientované. V každej nájdete perfektný fotopostup na zhotovenie niekoľkých zaujímavých výrobkov. S ich pomocou si vyrobíte nielen jednoduché tácky a košíky, ale trúfnete si aj na ozdobnú rybu, opletiete fľašu či zhotovíte tienidlo na lampu. Môžete si vyrobiť originálne vianočné ozdoby, nábytok pre bábiky, zaujímavé obaly na kvetináče.
Pri listovaní iste prídete aj na mnohé vlastné nápady.

Len tak trochu nechápem, prečo to všetko nie je v jednej knihe, ale vznikli knihy dve. Ale aj tak musím povedať, že knihy sú veľmi zaujímavé s kvalitnými fotografiami.
A košíkarkám, ktoré už aspoň jeden, dva koše uplietli budú výbornou inšpiráciou.

Na záver som si nechala poslednú knižku Gabriely Markovej
Pletení košíku z plochých materiálu

Ako je pre autorku typické, v knižke teoreticky rozpracovala pletenie z rôznych druhov plochých materiálov. Listovanie v nej mi pripomenulo školské časy, keď sme pravidelne vyrábali z výkresu maličké košíky z 3x3 štvorcov, aby sme mali čo podarovať mamám na MDŽ :)))
Ale vážne, v knižke sú nádherné koše, fantastické páskové tašky.

Výborná inšpirácia pre skúsených i tých, ktorí majú radi výzvy.

A na záver, všetky popísané knihy môžete kúpiť v dobrých kníhkupectvách.
Prípadne i : tu v oddelení Literatúra . Samozrejme aj s vhodným materálom na tvorenie .

Koše v minulosti



Pletenie košíkov bola v minulosti typicky zimná činnosť.
Venovali sa jej najmä muži, pretože to nebola ľahká činnosť.
Príprava prútia (lúpanie, parenie, štiepanie) a jeho ohýbanie bolo značne fyzicky náročné.

Na pletenie sa používal rôzny materiál. Veľmi časté bolo vrbové prútie, ktoré sa na tento účel aj pestovalo.

Pre niektoré oblasti boli typické tzv. lubové koše. Luby sa štiepali nožíkom, prípadne špeciálnym strojom najčastejšie z liesky, vŕby rakyty, dubu, javora či klena. Ja si dokonca pamätám košíky pletené z drôtu. Podľa spomínania mojej mamy boli tieto koše veľmi dobré, keď sa v potoku umývali zemiaky.

Koše sa plietli aj z orobínca, koreňov niektorých stromov, napríklad borovice, jedle smreku či agátu.
Veľmi rozšírené boli aj koše pletené zo slamy, najmä ražnej.

Na každej dedine dal nájsť človek, ktorý vedel pliesť košíky. Preto aj košíky z rôznych oblastí Slovenska majú rôzny tvar, aj keď základ je rovnaký.

Koše slúžili hlavne ako pomôcky pri práci okolo hospodárstva. Preto boli hlavne účelné. Používali sa napríklad na kŕmenie hydiny, dobytka, na zber úrody, lesných plodov, vajíčiek. Prípadne na prenášanie bremien.


Známe sú aj obradné košíky, ktoré sa používali napríklad na Veľkú noc na posvätenie darov.
V pletených košoch sa v minulosti dokonca prenášali aj babätká.


Niekoľko odkazov zo slovenského internetu na výrobu rôznych druhov košov:
Ošatka zo slamy pletená špirálovou technikou
Ošatka pletená z košikárskej vrby
Slepačí košík pletený z košikárskej vrby
Košík pletený francúzskou technikou
Niekoľko návodov na výrobu košíkov a rohoží

Ďakujem neznámemu kosikarovi, ktorý ma upozornil na zaujímavé odkazy.